Dnes som teda vzala aspoň knihu do ruky a lúskam stranu za stranou. Volá sa "jak vidět sebe samé tak, jací doopravdy jsme". Keď som ju držala prvý krát najprv som si pomyslela, že to radšej nechcem ani vedieť. No na druhej strane. Je dobré pootvoriť dvierka a nazrieť niekam, kde sme ešte neboli. Nazrieť do zákutí, do tmy a nájsť tam svetlo. Každý svieti.
Včera sa ma Bumpkin pýtal, že ktovie ako sa volá hviezda, z ktorej pochádza. Usmiala som sa.To letmé uvedomenie si, že tento svet- miesto, kde žijeme nemusí byť naším jediným domov, je prinajmenšom oslobodzujúce. Ak nám teda čokoľvek pomôže dostať sa bližšie k sebe je to dobrá cesta, ako prísť bližšie k iným ľuďom. A ukázať im prstom na oblohe- že "aha, to môže byť tvoja hviezda a odtiaľ -doopravdy jsi"
Tak mávam všetkým, ktorí prázdninujú a relaxujú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára