Sme schránky. Sme ulita. Sme morský koník bez mora. Vlníme sa na suchu a fotografiami si pripomíname miesta,kde sme boli. Bolia nás nohy, ak dlho chodíme a láme nám srdce, ak nám niekto povie, že nás neľúbi. Sme schránky plné listov, ktoré odosielajú blízki i vzdialení, priatelia, čo stratili telefónne čísla. Vlníme sa za rytmu detských pesničiek a
plačeme, že Nelson umrel. Mier a pokoj. Sme malé deti v dospelom tele. Už iba ego nám sem-tam narastie. Hnevá nás každodenná rutina a tvrdíme, že oddych je nutný.
Sme schránky. Sme ulita, ktorá schováva pavučinu spomienok a pocitov. Vynárajú sa v nás vône a tvrdíme, toto sme už zažili. Sme drobné stvorenia, ktoré si spomínajú a zabúdajú. Sme v kolotoči. Bojíme sa konca a začiatok toho všetkého si nepamätáme...
Sme.
PS: Modro-vlasá dievčina je inšpirovaná
Dominikou
PS: Ak sa vám chce počúvať tu je môj
playlist na tento večer
nádherné, slová kresba ...
OdpovedaťOdstrániťzuzik. som ulity. nakradla som si doteraz toľko pocitov do seba, že mi hlava puknúť (abo serdco?) :) merci bokú
OdstrániťObdivujem Tvoju odvahu, čo všetko vieš z tej ulity vypustiť. Aj vďaka tomu nepraskneš :)
OdpovedaťOdstrániťtá posledná foto je mega!
OdpovedaťOdstrániťkrásne :) a som rada, že som odhalila, že je to Dominika (ešte predtým predtým). a foto teba je tiež super. inšpiratívne proste. ďakujeme :)
OdpovedaťOdstrániťano,trochu som si ničila oči za kompom :3
Odstrániťoch jeeeej Dominika :) krása
OdpovedaťOdstrániťmerciii bokú :)
Odstrániťnádhera!!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem zo ♥
OdstrániťOhoho, Dominika ♥
OdpovedaťOdstrániťprosím ťa, luc, čím kreslíš tie malé lístočky a to, obyč fixkou? :-) aaaach, zase som sa tu pozabudla, ako vždy ;-)
OdpovedaťOdstrániťmi.ako fixou,hociakou :)
Odstrániť