Tak romanticky ako prach padám

Tak romanticky sa vnímam. Tak,ako by som bola z morskej peny zrodená a pohľadom sa vedela rozbiť. Na tisíc kúskov rozletieť sa a zrkadliť v sebe oblohu a všetky tie prelety divých vtákov nad sebou. Rozprávať príbehy všetkých tých ľudí, ktorí po mne postúpali a ktorým som sa ja zaryla do podrážok. Ako prach. Nič viac. Až tak krehká sa vidím.
Ako malá som sa hrávala na baletky. Nie princezné, tie mi prišli až príliš okukané. Samá Snehulienka a Popoluška a iné Posh baby. Chcela som byť baletka. Taká z krabičky, ktorú keď otvoríte, hrá. Dokola tú istú pesničku. Dokola tie isté noty.
Tak romanticky sa vnímam. Dokola tancujem a čakám, že muž sa pripojí. Dívam sa na neho no on to vníma ako bežnú situáciu, ničím výnimočnú. Nie je to ani chvíľa, ktorou sa dá zachrániť život, či celý svet. Jemu sa práve toto romantické zdá.
A tak tam stojím, zrodená z peny, rozbitá na tisíc kúskov, zamknutá sa sto zámkov, ako prach padám a uvažujem, prečo nám od malička púšťali tie rozprávky o princoch.
Ešte dobre, že som chcela byť tá baletka. Tie  mali vždy triezvejší pohľad na život.

Tak romanticky sa vnímam.

PS: romantické šiatky čakajú na tie správne teploty a teším, že sa v nich budem točiť dokola na slnku ako baletka
PS2: dnešná milá už bola mnou stvárnená tu a nerada by som ju v tomto projekte o blogerinach vynechala.Tak Zuzka, tu si ♥