5 a 27 rovná sa mne

Na stole mám už len pár bielych papierov a pomaly ukladám svoje JA do malej krabičky. Na zajtra. Spočítam ešte koľko dní a koľko večerov už prešlo a v závere zistím, že dnes je mojich 5 rokov v práci, i keď je sobota, oslavujem to. Vážne tak vnútorne, že sa môžem realizovať-tak skutočne medzi ľuďmi, ktorých poznám a tými, ktorí sú zatiaľ neznámi. Ale aj oni časom prídu, aby som o nich mohla písať. Napríklad ďalších 5 rokov.
Okná, steny, poschodia a schody. Všetko je súčaťou mojej práce. Živé veci- hmotné, meniace sa  príliš rýchle. A veci, ktoré sú príliš pevné, aby sa s nimi dalo pohnúť.  Lenivosť, či vyhorenie, či syndróm "mám v p*či" a detská radosť z nového. Všetky tie faktory okolo. Práca nás tvorí a my tvoríme prácu. Ja som v tej svojej súčasťou živého organizmu, ktorý pulzuje a mení sa. Každý deň sa inak tvári a inak ku mne hovorí.

Dnes je mojich 5 rokov v mojej práci a za 27 dní bude 8 rokov, čo som súčasťou iných svetov blízkych. Poznám ich tak, ako svoju prácu a beriem svoj pobyt v nich rovnako zodpovedne.


PS: ilustrácia je len tak pre radosť, bavia ma tie zemité tóny a možnosť vkročiť do priestoru