Iné dni

Dlho predlho myslím na to, že napíšem. Niečo. Aby svet vedel, že žijem. Dlho predlho listujem blogom a úprimne hľadám správne slová ako začať a ako skončiť. Ale nie s článkami, ale s tým, že nemám na nič čas. Viem, že každý človek, ktorý tvorí miluje pocit, keď si niečo uchmatne pre seba a s radosťou vytvára svojimi rukami kreatívne kúzla. Tak tento pocit teraz nemám.
Bude to rok, čo sa v mojom živote objavilo Bumpkin tattoo a ja ani neviem ako je možné, že to tak rýchlo prebehlo. Pre mnohých ľudí je to až nepochopiteľné ako dve postavičky z dediny urobili taký krok a teraz zasahujú ľuďom na kožu.
Poviem vám úprimne sama sa čudujem, ale verte, je za tým obrovské množstvo práce. Dokonca, ja stále pracujem v normálnom zamestnaní a všetko musím stíhať po večeroch. Dosť sa to odzrkadľuje na mojich náladách. Možno si to Bumpkin nevšimol, ale fakt na neho zazerám.
Lebo viete, on je unavený fyzicky a ja psychicky.
A ak by vás napadlo, že dobre, však choď na dovolenku, tak vám sem píšem, že n e h r o z í.
(Detaily prečo, vám asi ani nemusím vysvetľovať- máme proste prácu)

Odhliadnuc od sťažností, že som fakt ozajsky unavená, som to vzala aj z praktického konca a do svojej regulárnej práce budem chodiť iba tri dni v týždni. Takže dva dni budem mať nové-sama pre seba a pre všetky tvorivé činnosti.
A viete čo?- teším sa obrovsky. Viem, že si možno ťukáte na čelo, ale ja si uvedomujem koľko chvíľ budem mať na blog (och, ja viem hlúposť) na bábiky (och, uvidíte, skvelé budú) a v konečnom dôsledku a tetovačky. A možno niečo aj navarím...Rovnako som sa hneď pustila a trochu zmenila Bumpkinovej blog look a dala preč niektoré neaktuálne veci, lebo je dobre veci meniť a ja mám zmeny rada. Z niektorým mám možno traumy, ale ono sa to vždy nejak poddá. Vravievala mamka.
A hneď ako sa zorganizujem, ukážem vám, čo som všetko za posledné obdobie nazbierala, dostala, akých zaujímavých klientov sme mali.

PS: pár obrázkov, ktoré sú teraz okolo mňa
PS2: kolonka a obrázok na pravo budú patriť tetuvačkám