Rieka

Už dlho sa chystám pripomenúť svetu, že existujem. Teda, myslím, že svet nie je úplne zvedavý na to, kto som, ale sem tam po ňom putujem a som jeho súčasťou. Síce osamelo a niekedy nenápadne. Tak preto sa pripomínam. Som. Možno iba tieň z akvarelu ale dostatočne intenzívnej farby.
Už dlho sa chystám ukázať, čo zasiahlo moje srdce a určite to stojí za zmienku. Tiež sú tam akvarelové tiene, čo putujú krajinou. Nemajú mená. Iba krajina sa intenzívne mení a vidieť na nej ako plynie čas.
A ja už dlho premýšľam nad tým, ako rýchlo plynie ten môj.
....
S Richardom hltáme knihy. Inak sa nedá. Škriabeme sekundy, aby sme zachytili a nasali všetko kreatívne ako dve špongie. Nie je to ťažké. Pri tých možnostiach, čo máme nám neostáva nič iné, len listovať stranami kníh, ukazovať si ilustrácie a to dobré a pekné v sebe nechať.
Premýšľame nad tým, ako čas uteká a Richard sa pýta, či tie vrásky sú nové. Ako tenké čiary akvarelu. Také sú a pár z nich je nových. Taká je pravda.
...
Putujem krajinou. Drobný tieň z akvarelu. Pripomínam sa, že existujem. Sama sebe.

PS: kniha sa volá Rieka a nájdete v nej len akvarelové ilustrácie od Alessandra Sanna. Žiaden text. Ste ponechaní putovať krajinou v štyroch  ročných obdobiach. Myslím, že stojí za to, mať ju v poličke.
PS2: drobné ilustrácie, ktoré so mnou všade cestujú. Ktovie, možno z nich budú kreslenky.