O tom, že mám rada kôpor vôbec niet pochýb...
A dokonca som si jeden aj nakreslila.
Mám tak trochu šťastie, že ho má rád aj môj muž, lebo nejedno dieťa si nesie kôprovú traumu z detstva.
A viete, že ja si vôbec nepamätám, že by ma niekto bol nútil jesť kôprové omáčky? Neviem, či ma to v detstve obišlo... Ak ano, možno práve preto ho mám tak rada a sadím ho všade kde sa dá ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára