... a stal sa zázrak, že sme si boli sadnúť na káve s mojím mužom.
Viete, my to máme tak. Dvaja dospelí ľudia, ktorí nemajú radi sedieť v dave, v kaviarňach a na terasách, byť na miestach, kde je ozaj veľa ľudí. A covid to len zhoršil. Priznám sa, že sa vyhýbame zbytočnému kontaktu s ľuďmi, a uvedomujem si, že zrovna táto pandémia umocnila tento náš zlozvyk.
No, mali sme voľno a Rišo mi vraví, či nezájdeme na Dobrú Vodu, je to krásna dedina s kopcami a hradom.
Reku jasne, poďme si pozrieť panoramata!
A viete,kde sme skončili? Na terase pri parkovisku. Nebola tam ani noha, len jeden manželský pár, zdutá čašnícka a malá myška, ktorú sme vyslobodili zo smetného koša.
Dali sme si kávu a horalky.
Proste, úplne netypické rande pre nás dvoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára