"Medzi konármi vyrástli
na ruke zachytili (sa)
Mierne sklonená
zbieram tie drobné spomienky
...
pochabé slová"
Upratala som dnes košík, ten svoj obľúbený, ktorý vždy tak nejak s jeseňou dostáva slovo. Nekričí hlasno, len tam ledabolo zdvihne ruku a pripomenie, že je tu. Že existuje a bude rád, ak sa do jeho obsahu postupne zabalím. Zahrejem, poteším, vrkoče zapletiem.
Upratala som v sebe. Aj dnes, aj včera, aj každý dnes. V tričku po mame, ešte stále (ho) voniam. Ešte stále tá blízkosť, ešte dlho bude. Teším sa prítomnosť drobností okolo, zbieram tie drobné spomienky, ukladám a sadím. Jednu vedľa druhej, mierne sklonená.
Upratala som, na stole farby, v sebe tmu.
...
Pochabé slová.
Biele ticho v týchto sivých dňoch. Ale záchvevy bledých farieb vženú týmto - zdanlivo prázdnym - chvíľam čosi výrazné. Už už. Verím tomu, milá Lu v tričku po mame.
OdpovedaťOdstrániť♥♥♥
OdstrániťTy si taká príjemná éterická bytosť ... aspoň tak mi z tvojho blogu prídeš :)
OdpovedaťOdstrániťani neviem. ja si prídem obyčajná. nudná. všedná. :*
Odstrániťprajem čoskoro aby sa tma v tebe pominula, a do života neustále príchadzal jas a farby ...
OdpovedaťOdstrániť♥♥♥
Odstrániť