Maminka odišla. Po troch rokoch s rakovinou na pleciach, odišla. Dnes je tomu týždeň a ja tu práve sedím a hovorím vám túto pravdu. Tak ako je, bez zaobalení a metafor. A poviem vám k tej pravde ešte aj to, že na konci svojho života sa všetko zmestí do jednej igelitky a jediné, čo potrebujete je toaletný, uterák a mydlo. Ono, to ostatné je naozaj len pozlátka, zbytočnosť, rozmar, príjemnosť a luxus. Tak to je, bez zaobalení a metafor.
Kým odišla povedala mi, aby som neplakala a ak budem, vráti sa a vybije ma palicou. Vždy mala zmysel pre humor, vždy som jej ho uverila. Srdcom. A tak tu sedím, prezerám si malé škatuľky pokladov a usmievam sa-budem mať toho najlepšieho strážneho pomocníka.
Asi by bolo zvláštne ukončiť to teraz nejak pozitívne. Preto prosím majte so mnou strpenie, kým si prejdem tú cestu ticha...
PS: pracujem, pomáha to veľmi
PS2: nosím veľké svetre a čítam detské knihy, pomáha to veľmi
viem, že každý sa so svojim smútkom a pravdou vyrovnáva inak, no aj napriek tomu si myslím, že takéto veci nepatria na internet ani ako status na FB
OdpovedaťOdstrániťkaždopádne prajem veľa síl a príjmi moju úprimnú sústrasť
že vraj časom všetko prebolí, niekedy sa však tá bolesť rokmi iba umocní
Boni, ono, ja som si to tiež myslela...no asi by som random post nezvládla dať, resp. prišlo by mi to nejak neúprimné. Pravda je taká. Pravda je terapia
Odstrániť♥♥♥
Och :( Drž sa, Lucy...
OdpovedaťOdstrániťjo jasne, držím ♥ scískam
OdstrániťSmutné veci sa dejú, niečo podobné som si prežila, našťastie s dobrým koncom a maminka je tu stále s nami, preto Ti posielam VEĽKÚ PODPORU!♥
OdpovedaťOdstrániťSama jsem hodně přemýslela, jestli psát otevřeně o osobních věcech.... A do jaké míry. Ale přesně jak píšeš. Pravda je terapie. Osvobozující.... Tak se drž, bojuj..... Držím pěsti.
OdpovedaťOdstrániť<3
OdpovedaťOdstrániťJe mi to luto velmi. Drz sa Lucy. Silne objatie posielam.
OdpovedaťOdstrániťNiekedy internet a virtuálne zápisky vedia pomôcť duši. Virtuálna terapia, neviditeľný balzam na dušu. Posielam veľmi veľa energie, hoci ma nepoznáš a ani sme sa nikdy nestretli, no napriek tomu ma slová, s ktorými si sa internetovému svetu zverila dotkli a prinútili ma sa nad určitými vecami (a hodnotami ) sa zamyslieť. Veľa sily posielam.
OdpovedaťOdstrániťsucitim s tebou, lucy. nech su ti spomienky svetielkom a tvoj stol s farbami duhovou cestou, ktoru vidiet zhora najlepsie... klara, co s tebou aj brosku menila.
OdpovedaťOdstrániťŽiaľ som to tiež zažila na vlastnej koži a jedine čas dokáže zaplniť tú prázdnu dieru, v tom čase som bola malé dievčatko čo bolo možno dobré, možno zlé, to už je však jedno, dnes už od tej nešťastnej udalosti prešlo veľa rokov a beriem to už s nadhľadom, ale chcelo to veľa času a radiť sa v tomto smere nejako extra nedá, zamestnať si myseľ je asi to jediné správne a robiť každodenné činnosti je tiež fajn, čas treba vyplniť čo možno najviac a o tragédii hovoriť čo možno najmenej.
OdpovedaťOdstrániťBianka