O knihách/ A bosorkách

Vyrastala som v rodine, kde označenie bosorka, čarodejka, vedma, nebolo ani náhodou považované za hanlivé označenie.  Keď som mala asi 15 rokov dostala som svoje prvé tarotové karty a moja mamka sa čistou náhodou dozvedela, že by vedela liečiť ľudí. Bolo u nás teda bežné, že sa kupovali knihy o duchovnom raste a že som maminým kamarátkam veštila. Kedy príde ten pravý, kedy budú mať dieťa, či ten pravý je pravý. Na moje prekvapenie ani jedna z tých žien nevedela pochopiť, že také veci sa nemajú veštiť. Vedma má poradiť a vysvetliť ako ten život vlastne ide...Okrem toho, o rozhovoroch s duchmi, entitami a mŕtvymi ani nehovorím. Tí si tiež nedali poradiť...

Bosorka, čarodejka, vedma. Byť v inom storočí- stojíme s mamou na hranici a horíme ako fakle. A viete čo celkom zaberá na chlapov? Ak im vyveštíte z dlane. Musím sa smiať. Pozdravujem ťa Bumpkin. Myslím, že dodnes žije v predstave, že on zbalil mňa...
Bolo to veľmi zaujímavé obdobie v mojom živote a veľa som o tom hovorila aj na svojich live streamoch na instagrame. Je to kus mňa. Bosorka. Čarodejka.
Moja "kariéra" skončila v 23 rokoch, pretože Bumpkin je veľmi vnímavý človek a nechcela som mu takýmito vecami zaťažiť život. Ono, nie je to vždy také rozprávkové, ako sa zdá.
Na slovo bosorka a čarodejka som ale nezanevrela pár bosoriek mám vo svojej zbierke detských kníh. Prepáčte, ale to musí byť...Deti musia poznať čarodejky a úprimne nemusia zájsť až tam, kam som zašla ja. Čisto len pre radosť, môžu si prečítať o príbehoch bosoráckych, kde hlavné hrdinky varia odvary, trhajú myšie chvostíky a premýšľajú nie úplne pekne...

A tu sa pýtam, prečo? Bosorky úbohé vždy majú tak naložené na pleciach...Toľko negatívneho. Ešte šťastie, že to trochu poznám aj z inej strany, inak by som sa tých kníh aj trochu bála.

Začnem klasikou.
Roald Dahl patrí medzi mojich top autorov. Hlavne preto, že sa neštve s nejakým úžasne šťastným koncom a chlapec premenený na myš- proste ostane myšou. Hold smola. Stretol bosorky. Dovi dopo. To bolo asi kus hnusné odo mňa, že vám tu také podrobnosti hovorím, ale myslím, že knihu o čarodejkách od neho poznáte. Mám ju rada. Vykresľuje čarodejky ako zlé, škaredé a zákerné ženy.
Ženy, archetypálne sme bosorky proste!
Kniha obsahuje pár ilustrácií a skvelo sa číta. Čo od Dahla nie? Môj názor skreslený osobnou láskou k nemu...

 Mojím osobným favoritom je ale- medzi nami- je Karlík a továreň na čokoládu. Ale to podľa mňa hlavne kvôli filmu pretože, keď tú knihu čítam, počujem v hlave hlas rozprávača z českého dabingu. Psycho, ale keď to miluješ, nie je čo riešiť...

Ďalšou knihou o bosorkách je Čarodejnica Winnie. Našla som ju v Pante a videla som ešte nejaký príbeh o nej. Videla som, že autor je zahraničný, tak som klikla na bookdepository.com a skoro ma ovalilo, koľko príbehov je o Winnie tam. Ok, vzdávam sa, potrebujem ich!
Príbeh, ktorý mám ja, je jednoduchý. Winnie má kocúra, ktorý je čierny a keďže má aj čierny dom, čierne steny, čierny nábytok, nie je jednoduché kocúra zbadať. Konečne výnimka, kde boroska je dobrá bytosť. Teda, k svoju kocúrovi! Vizuálne je pekná. Proste príbehové, popisné ilustrácie, ktoré vystihujú príbeh, a ktoré ja by som nikdy nedokázala nakresliť!

Ďalšou knihou, ktorú som pre vás vybrala je kniha o Ježibabe Eulálii a drakovi Dobrákovi. Volá ho Dodo, lebo neznáša jeho meno. Ako vidieť, je to kniha o ozaj bosoráckej Ježibabe. Takej s metlou, čo plánuje všelijaké čáry-máry a pechtle mechtle. Chudák Dodo, má to ťažké.
Kniha neurazí a jediné, čo mi na nej vadí je ten ružový nápis- názov knihy. Možno by som lepší nevymyslela...ale však, haloooo.
Ilustrácie sú krásne a Eulália má krajší zadok než Kardašianky. Už len kvôli tomu som si ju kúpila!

Poslednou knihou, ktorú mám o bosorkách je prečudesné čosi, čo nemá poriadne ani názov, obsahuje prečudesno uložené tri príbehy a autora ilustrácií tam ani nenájdete.
Priznám sa, ja som bola tak zmätená z tej knihy. Je pravda, že je plná jednoduchých riekaniek a veršíkov, že možno nejaký malý šprt by sa ich po večeroch učil. Ale skôr si myslím, že tú knihu odloží a ide rolovať youtube. Takže, ak sa pýtate, prečo som si ju kúpila... Tak hlavne kvôli pár ilustrovaným stranám a mala som pocit, že sú od toho istého autora ako ježibaba Eulália. Do zbierky patrí, a keď na ňu pozriem už aj veršujem

Sloní chobot, levia laba, nech je zo mňa ježibaba!

 Tak milí, toto sú moje knihy o bosorkách a kľudne pošlite linky a typy, ak máte  nejaké v zbierke aj vy, prípadne viete o príbehoch, ktoré nás ženy s radosťou ukazujú ako bosorky!


Apropó, mám novú sukňu z druhej ruky a premýšľam ako v nej na metlu vysadnem...

mávam

lu.