O balení

Kedysi, v roku 2008, keď sa začali moje prvé obrázky predávať na českom fleri, som absolútne netušila, že balenie objednávok môže byť tak magická záležitosť. Bola som úplný amatér a vlastne mi bolo jedno, že príde domov klientovi len obálka a v nej obrázok. Zohnať v tej dobre dobrú kartónovú obálku bolo nemožné, a tak prvé, čo zbadal zákazník s môjho balenia, bola bublinková fólia. Viac kreativity možné nebolo. Bublinky sú okáč...
Balila som obrázky ozaj kadejako a dostávala peniaze za objednávky poštou v obálkach...Chápete to? Prevod bol brutálne drahý, a tak všetci zo začiatku riskovali, lebo platby mi chodili domov...v obálkach. Ešte raz si to prečítajme- v  o b á l k a c h.
Handmade bolo v plienkach. Ja som bola v plienkach, moje balenie bolo v plienkach, ale obrázkom sa darilo. Dodnes si pamätám, ako som nemohla zaspať, lebo sa mi plnil sen. Teda, aj ten sen bol v plienkach- že raz bude len tvoriť a tvoriť...

V roku 2009 prišlo sashe a ja som už konečne mohla dostávať peniaze sofistikovane a na účet. Mala som pocti, že mi padol kameň zo srdca, a to som ešte netušila, že český Hodonín je fakt kúsok, a že si tam môžem ísť založiť český účet. Kvôli tej hotovosti chodiacej v Čiech v  o b á l k a c h...
Veci sú vlastne jednoduché, pokiaľ máte super frajera a internet. Jo, a ešte google mapu. A tak konečne som sa cítila ako predajca. Ale nie ako podnikateľ. K tomu som opäť potrebovala sadnúť na internet a tiež frajera, aby sme išli do Piešťan na daňový úrad.

Keď sa spätne na to všetko dívam, vravím si ako krásna cesta s tvorením a handmade. Čím si človek prešiel, čo sa všetko naučil. Ale aby som sa vrátila k tomu hlavnému- stále to moje balenie bolo v plienkach. Obálka, bublinky, niečo kartónové a tým to haslo. Vždy som si hovorila, že by som to a ono potrebovala, aby človek mal z toho otvárania radosť...Takú detskú, nefalšovanú, aby zákazník vedel, že to posiela Lucy a s láskou a s radosťou!

Až o pár rokov neskôr som si nakúpila vecičky od jednej Miriam a zistila, čo znamená dostať  H A N D M A D E balíček, ručne robený s láskou zabalený. To bola taká radosť to otvárať. Papierový sáčok, celofánový obal, sušené kvety, handmade vizitka, drobný špagátik, darček k tomu, čajík ....
A tak začalo gúglenie. Svoj prvý poriadny obalový materiál som si objednávala cez amazon- papierové sáčky s nádhernými kvetinami. Dodnes si pamätám, že som za ne vysolila cez 10 libier. Bolo ich 20 kusov :D. Nesmejte sa.
Rovnako ako obaly a katronové obálky- tie dodnes objednávam z Čiech. Ale to nie je podstatné. Dnes kopec kreatívneho materiálu objednáte z aliexpresu (nezapierajte, viem, že máte v košíku nahádzané desiatky vecí) alebo kopec materiálu viete zrecyklovať, prípadne zbehnete do Tedi obchodu a môžete si oči vyočiť, koľko radosti viete kúpiť na jednom mieste. To sa bude baliť. Juch!!!

A tak si myslím, že vďaka tomu som svoje handmade povýšila, a že tým, koľko námahy si dám pri balení, ozaj zákazníka poteším.
Úprimne, ja sa tu zas nechválim, že som nejaký majsterko. Poznám XY predajcov, ktorí to robia lepšie...Chcem tým len povedať, že človek stále prichádza na nové veci, stále sa učí, a i keď sa to zdá malichernosť, neraz som dostala správu, že balíček odo mňa bolo ako rozbaľovať si vianočný darček. No uznajte, týmto sa nepochváliť?

Balenie je rituál, balenie je meditácia, kde myslím na to, že to vlastne budem rozbaľovať ja, a čo by ma potešilo. Hodvábny papier, pevný obal, ružová stuha? Alebo snáď lebečkové nálepky? Alebo nebodaj pridám svoje nálepky?

Akoby balíček šiel ku mne. V tom som za zmenila. Radosť musí ísť ďalej, aj keď takto materiálne, s mašľou previazanou obálkou. Veď predsa takáto radosť je povolená a človek sa nemusí za ňu vôbec ale vôbec hanbiť. Stále sme totiž deti, ktorým sa rozžiaria oči pri rozbaľovaní. Súdiac, podľa seba...

Mávam
lu.